Feritické ocele s vyšším obsahom chrómu a molybdénu sa väčšinou používajú na tenkostenné výrobky v korozívnych médiách vo všetkých priemyselných odvetviach. Martenzitické a polomartenzitické ocele s obsahom chrómu približne 12 až 18 % a molybdénu a niklu dosahujú tepelným spracovaním vysokú pevnosť a dobrú odolnosť proti opotrebovaniu. Hlavnými oblasťami použitia sú nožiarske výrobky a strojárstvo.
Najdôležitejšími legujúcimi prvkami takýchto ocelí sú Cr a Mo. Feritická, teliesková kubická štruktúra tuhého roztoku sa dá dosiahnuť špeciálnou rovnováhou legujúcich prvkov. Cr, Mo a ďalšie pôsobia ako silné feritické stabilizačné prvky. Prvky stabilizujúce austenit, ako sú Ni, Mn, C, N, sa udržiavajú na veľmi nízkej úrovni. Obsah Cr vo feritických nehrdzavejúcich oceliach sa zvyčajne pohybuje medzi 12 a 28 %. Najmä v prípade vysoko výkonných ocelí, tzv. superferitov, sa sleduje extrémne nízky obsah C a N, čo má pozitívny vplyv na húževnatosť. Ni sa pridáva v malých množstvách ako legujúci prvok zvyšujúci húževnatosť. Feritické ocele sú vysoko feromagnetické.
Odolnosť proti korózii je v podstate určená obsahom Cr a Mo. Odolnosť proti medzikryštalickej korózii je určená obsahom voľného Cr, t. j. obsahom Cr v tuhom roztoku, ktorý nie je viazaný vo forme karbidov Cr.
Vo všeobecnosti majú feritické nehrdzavejúce ocele mierne vyššiu pevnosť a sú podstatne odolnejšie voči korózii pod napätím ako austenitické Cr-Ni-(Mo) ocele. Na druhej strane tvárniteľnosť je relatívne horšia, rovnako ako húževnatosť, ktorá tiež výrazne závisí od prierezu. Feritické nehrdzavejúce ocele tiež vykazujú výrazný prechod od tvárneho ku krehkému lomovému správaniu s klesajúcou teplotou.
Kvôli týmto obmedzeniam je ich použitie výrazne obmedzené na tenkostenné výrobky (plechy, pásy, rúry) vo všetkých priemyselných odvetviach a v korozívnych prostrediach, napr. pre domáce potreby, technológie chemických procesov, magnetické aplikácie a mnohé ďalšie.
Martenzitické a polomartenzitické nehrdzavejúce ocele sú feromagnetické a majú mikroštruktúru pozostávajúcu najmä z martenzitickej fázy (martenzit uhlíka), prípadne s malým množstvom sekundárnych fáz, najmä feritu a karbidov. Takéto ocele sa tepelným spracovaním, napr. kalením a popúšťaním, temperujú na vyššiu pevnosť. Obsah Cr je približne 12 až 18 % s podielom Mo a Ni. V závislosti od obsahu C a N a podielu feritu možno pri týchto oceliach dosiahnuť vysoké pevnosti a dobrú odolnosť proti opotrebeniu.
Martenzitické a polomartenzitické nehrdzavejúce ocele majú nižšiu húževnatosť a relatívne vysokú teplotu prechodu, ťažko sa zvárajú a spravidla vyžadujú následné tepelné spracovanie, čo znamená, že ich použitie je zvyčajne obmedzené na nezvárané diely. Aby sa dosiahla martenzitická alebo polomartenzitická mikroštruktúra, obsah Cr býva v nízkom rozsahu a časť chrómu je viazaná v karbidových zrazeninách. Odolnosť proti korózii je preto relatívne nižšia a zvyčajne nedosahuje úroveň štandardných austenitických ocelí. Z tohto dôvodu a tiež pre ich obmedzenú húževnatosť sa martenzitické nehrdzavejúce ocele používajú tam, kde sa vyžaduje predovšetkým pevnosť a tvrdosť, napr. na rezné nástroje, všeobecné strojárstvo, hriadele a spojovací materiál.